Bratislava/Brusel
2. augusta (TASR) - Pamätný deň rómskeho holokaustu sa na Slovenku
pripomína 2. augusta od roku 2005. Ide o spomienku na takmer 3000
rómskych mužov, žien a detí, ktorí zomreli v noci z 2. na 3. augusta
1944 v najväčšom nacistickom vyhladzovacom tábore Auschwitz-Birkenau.
Počas druhej svetovej vojny zomrelo približne 500.000 Rómov
prenasledovaných na etnickom princípe a vystavených rasovo motivovanému
násiliu. V tom čase to znamenalo najmenej štvrtinu celkovej rómskej
populácie v Európe.
Rómskym holokaustom nazývame pokus nacistického Nemecka a jeho spojencov
o vyhladenie Rómov v Európe počas druhej svetovej vojny. Norimberské
zákony, ktoré prijal Ríšsky snem 15. septembra 1935, vyhlásili Rómov a
Židov za "nepriateľov rasovo čistého štátu". Odopreli im nemecké občianske práva a vystavili ich "Sonderbehandlung", čiže zvláštnemu zaobchádzaniu, čo v praxi znamenalo začiatok deportácií do táborov smrti a premyslené vyvražďovanie.
Na Slovensku podľa sčítania obyvateľstva z roku 1938 žilo 26.265
rómskych obyvateľov, skutočný počet sa však odhaduje na dvojnásobok.
Perzekúcie voči Rómom prebiehali viacerými spôsobmi.
V prvom období to boli snahy o likvidáciu kočovného spôsobu života.
Druhé obdobie, už pod priamou okupáciou Slovenska nacistickým Nemeckom,
malo omnoho brutálnejší charakter a je poznačené predovšetkým vytvorením
zaisťovacieho tábora pre Rómov v Dubnici nad Váhom. Tam po prepuknutí
epidémie škvrnitého týfusu zavraždili Nemci 23. februára 1945 všetkých
chorých Rómov.
Odohrali sa aj ďalšie prípady vraždenia Rómov na Slovensku ako napríklad
v Kremničke, vo Zvolene a v Brezne. Celkový počet rómskych obetí
holokaustu na Slovensku sa odhaduje približne na tisíc.
V roku 2015 vyhlásil Európsky parlament 2. august za Pamätný deň
rómskeho holokaustu, čím si obyvatelia starého kontinentu pripomínajú
okolo pol milióna európskych Rómov zavraždených nacistami v okupovanej
Európe.
Európska komisia prijala v roku 2020 Strategický rámec EÚ pre Rómov,
cieľom ktorého je poskytnúť všetkým Rómom príležitosť naplno využiť svoj
potenciál. Komisia za týmto účelom stanovila komplexný trojpilierový
prístup: rovnosť so všetkými ostatnými členmi spoločnosti, sociálne i
ekonomické začlenenie a plnohodnotná účasť na politickom, sociálnom,
ekonomickom a kultúrnom živote.
0